V Japonsku existuje "preventívna medicína", metóda, ktorá sa volá "shinrin-yoku", ktorá sa dá voľne preložiť ako "lesné kúpanie/resp. lesné kúpele" a je to obdoba "slnečným kúpeľom" resp. opaľovaniu alebo kúpaniu v mori.

Pri "lesnom kúpeli" sa kúpeš v prostredí lesa, so zapojením všetkých ľudských zmyslov prostredníctvom ktorých "zažívaš" les. Prvý krát použil výraz "shinrin- yoku" v roku 1982 Tomohide Akiyama.

"Shinrin – yoku" je aktivita, počas ktorej pomaly kráčaš cez les, bez ponáhľania.

Japonsko patrí medzi najľudnatejšie krajiny (s najväčšou hustotou obyvateľov vzhľadom k rozlohe krajiny), ale zároveň je to krajina s rozsiahlymi lesmi. Až 69 percent rozlohy krajiny tvoria lesy. (Pre porovnanie u nás je lesnatosť Slovenska 41%, čo je jedno z najvyšších percent v EÚ). 

Japonsko ako ostrovná krajina ktorá sa nemá kam rozširovať, si vypestovala špecifický vzťah k lesom, resp. stromom. Majú k nim špeciálnu úctu. Ich vzťah k stromom dokladujú aj názvy stromov:

- borovice sa volajú "matsu" čo v preklade znamená "čaká kedy duša boha zostúpi z neba"

- magnólie (michelia compressa) sa volajú "ogatama- noki" čo v preklade znamená "pozývajúce dušu".

My máme tiež veľa krásnych lesov a nie je to náhoda. Sú tu pre nás a je na nás, či okrem ich ekonomickej funkcie vidíme a cítime aj ich terapeutickú silu. Vyskúšajme. 

Aj keď teoretická inšpirácia ku mne prišla cez japonskú metódu, poňala som terapie lesom svojim spôsobom, ktorým som sa liečila hlavne sama seba.